Druhé májové sviatky sme sa rozhodli ísť na výlet do poľského Krakova a soľnej bane vo Wieliczke neďaleko Krakova.

Naša cesta do Poľska a ako nás vypiekla navigoška.

Druhé májové sviatky sme sa rozhodli ísť na výlet do poľského Krakova a soľnej bane vo Wieliczke neďaleko Krakova. Pretože sa nám ešte nepodarilo predať starý karavan, ponúkli sme ho kamarátom a oni išli s nami. Tento termín sme zvolili preto, lebo počas letnej sezóny je tu údajne veľmi veľa turistov. Takto sme sa vyhli hlavnému náporu.

Pred tým sme museli ešte absolvovať cestu do Budapešti na akupunktúru. Zo Žiliny sme vyštartovali asi o 6:30 a v Budapešti sme boli o 11:00. Po akupunktúre sme frčali späť do Žiliny. Aby to bolo zaujímavejšie tak sme po ceste pri obchádzaní hlbokej jamy na železničnom prejazde prerazili prednú pneumatiku. Výmena prešla rýchlo a mohli sme pokračovať. Do Žiliny sme dorazili asi o 18:00. To sme, už prešli 550 km. Zapojili sme karavan, nanosili veci a o 20:30 sme vyštartovali smer Krakov.

Cesta ubiehala v pohode až na poľské hranice. Potom to bolo ako na húsenkovej dráhe. Max. 40 km/h a karavan lietal hore dole. Otrasné cesty asi 50 km. Potom sme nabehli na diaľnicu a frčali.

Do Wieliczky sme prišli asi o 2:00 ráno a začali hľadať miesto na prenocovanie. Všade bolo na parkoviskách cenník (15,- zl auto a 15.- zl. karavan). Nakoniec sme našli parkovisko rovno pod soľnou baňou, kde žiadny cenník nebol. Tak sme zaparkovali a šli spať. Mali sme za sebou 750 km od 6:30 hod.

Ráno o 6:00 ma zobudilo búchanie na karavan. Keď som sa vystrčil videl som len vystretú ruku ukazujúcu, že máme vypadnúť. Diskusia bola márna. Vraj to je parkovisko pre autobusy. Nakoniec nám dovolil parkovať za 15,- zl. za súpravu na vyššie položenom parkovisku a presne v postavení ako chcel on. Samozrejme šikmo z kopca. Z toho zobudenia ma bolela hlava ešte 3 hodiny a získal som nenávisť k jednému škaredému Poliakovi.

Soľná baňa veľmi pekná a pôsobivá. Jedná sa o druhú najstaršiu soľnú baňu v Európe. Najstaršia je asi 10 km ďalej v Bochnii. Všade boli sochy zo soli alebo figuríny znázorňujúce prácu v baní. A dobre sa tam dýchalo. Cena rodinného lístka bola 124,- zl.

Po prehliadke bane, ktorá sa končí jazdou banským výťahom sme sa najedli nasadli do aut vydali sa na presun do Krakova. Mali sme naplánované prespať v kempe SMOK 4 km od centra Krakova. Pre urýchlenie presunu sme zvolili spolu s navigáciou obchvat Krakova.

Asi poľská špecialita, že cesta bola ešte len vo výstavbe ale v navigoške sa tvárila ako diaľnica. Takže veľkú časť sme išli krokom. Ďalší šok bol v kempe. Podľa sprievodcu mal stáť okolo 40,- zl. Po zrátaní sme boli na sume 120,- zl za noc. To je viac ako v Chorvátsku.

Tak sme sa otočili a išli hľadať miesto na spanie. Nakoniec sme načerpali na benzínke plné nádrže vody a skončili na parkovisku pred Carefourom. Schovali sme sa za veľkú budovu aby sme nepočuli hluk od cesty. Na výlety do Krakova sme chodili električkou. Viete aké to bolo napínavé, keď sme sa vracali a pozerali, či tam, ešte máme autá a karavany?! Jeden deň sme strávili na hradnom vrchu Wavel a druhý v centre okolo hlavného námestia s domom súkenníkov. Všade bolo množstvo turistov a atrakcií. Povozili sme sa na koči, ktorý sa nám podarilo zjednať z0 100,- na 80.- pre 7 ľudí na 30 min. Zaujímaví boli aj pouliční umelci a živé sochy.

Na cestu domov sme sa vydali asi o 17:00 hod. Zvolili sme inú trasu. Cez Bialsko-Biala , Zwardoň a Čadcu. Cesta prebiehala v pohode a plynulo. Keď sme minuli aj Zwardoň, tak sa ponad cestu ťahal krásny nový most. Žilina bola smerom vľavo a nájazd na most vpravo. To sa navigácii zdalo asi ako zachádzka tak nás poslal vľavo. Cesta sa začala zužovať čo nám bolo celkom podozrivé. Navyše sa v každom dvore všetci postavili a pozerali na nás ako na mimozemšťanov. Nakoniec sme zistili prečo. Minuli sme značku zákazu vjazdu aut nad 10t a cesta začala stúpať. Frčali sme postupne od 3 až po 1 rýchlostný stupeň. No zrazu sa cesta postavila do takého uhlu, že to motor neutiahol ani na jednotke. Tak to bola sranda. Kopec prudko hore, cesta úzka na jedno auto a dve súpravy. Najskôr som musel vycúvať kamaráta, lebo on si netrúfal. Tam až taký problém nebol. Horšie bolo s našim. Na manévrovanie do zákruty bola cesta moc úzka a žiadna chyba sa nedal opraviť potiahnutím dopredu. Nakoniec sme otáčali karavan na malom kúsočku pri stodole ručne a pomocou dômyselného striedavého klínovania kolies ( to som riadil ja, krátkymi a jasnými pokynmi). Ani by ste neverili ako ma všetci na slovo poslúchali.

Nakoniec sa nám to podarilo a mohli sme pokračovať v ceste najskôr kúsok späť a potom po moste domov. U nás panovala výborná nálada. Moniku takéto príhody vyburcujú a osviežia. Horšie to bolo s našimi kamarátmi. Tí sa asi spamätávajú ešte teraz. Ale s nami si musíte zvykať na všelijaké zaujímavosti.

Tak sme nakoniec dorazili šťastne domov. Počasie bolo krásne a výlet sa vydaril. Síce sme nestihli všetko čo sme si naplánovali, ale to hádam na budúce.

Foto: Wieliczka: Klikněte zde

a Krakov: Klikněte zde