Pieniny sa nachádzajú na severo-východe Slovenska v oblasti Zamaguria, ...

Pieniny, august 2010

Už počas čakacej doby na karavan sme sa zoznámili so zanietenou karavanistickou rodinou z Kežmarku. Zoznámenie prebehlo vcelku normálne na súčasnú dobu, cez internet. Občas sme si vymenili mailom pár riadkov a sľúbili, že keď budeme mobilní, tak niekde spolu vyrazíme.

Začiatkom augusta sme už mali najazdené nejaké kilometre a karavanistický apetít bol na poriadnom vzostupe. Zavolal som do Kežmarku a prijali sme pozvanie na východ Slovenska. V piatok večer sme po zoznamovacej večeri u našich hostiteľov dohodli plán – návštevu Pieninského národného parku. Prespali sme na dvore ich rodinného domu a v sobotu ráno vyrazili.

Pieniny sa nachádzajú na severo-východe Slovenska v oblasti Zamaguria. Prejazd bol krátky, asi päťdesiat kilometrov. Cesta z Kežmarku viedla krásnou prírodou, prekonávali sme chrbát pohoria Spišskej Magury s úžasnými panoramatickými výhľadmi. Našim cieľom bol kemping Goralský dvor na okraji obce Haligovce, tri kilometre od Červeného Kláštora. Privítanie pri ubytovaní bolo v štýle „ostrého prípitku“ od majiteľa kempu. Vskutku rodinný podnik, ktorému vzdávame hold. Mimochodom, bol vyhlásený ako kemp roka 2010 na Slovensku. Čakal nás však bohatý program, tak sme do „druhej nohy“ nedali, ale ponáhľali sa na „rafting“.

Rafting na rieke Dunajec znamená splavenie povodia rieky na pltiach goralskými pltníkmi. Plť sa skladá z viacerých takzvaných „drevených pontónov“, ktoré sa spolu zviažu lanom. Ozdobia sa vpredu "čečinou" ( vetvičky zo smreku ) a takto pripravenú plť kormidlujú dvaja gorali. Jeden vpredu a druhý vzadu. Plavba trvá približne hodinu a pol skalnatým kaňonom a sprevádzaná je historickým a prírodným výkladom pltníkov. Konečná je v obci Lesnica, kde rieka Dunajec opúšta územie Slovenskej republiky.

Na konečnej sme plť vymenili za koč s koňmi, ktorý nás doviezol do chaty Pieniny - pravej goralskej krčmy. Dali sme si aj do druhej nohy, zajedli, pohutorili ( v preklade povyprávali ) a načerpali nové sily na cestu späť. Pošťastilo sa nám, že sme boli svedkami pasovania za Gorala, ktoré prevádza Janko Gondek – goral pieninsky. Počas celého pasovania zabáva účastníkov goralská ľudová hudba, tak bolo veselo. Využili sme ponúknuté služby požičovne bicyklov a do Červeného Kláštora ( cca 10 kilometrov ) sme prešli na kolesách. Do kempu to je trištvrte hodinka pešo, pre nás však prišiel ochotný majiteľ kempu a odviezol nás. Večer prebiehal s našimi novými priateľmi čerpaním skúseností od „mazákov“ a skúsenejších. Kým sme začali pravidelne dýchať dali sme si ešte do „niekoľkých nôh“, lebo nás už žiadny presun nečakal. Bola to dobrá príprava na tvrdý spánok, spalo sa naozaj výborne aj vďaka bohatému programu cez deň a čerstvému vzduchu v noci.

V nedeľu dopoludnia sme len tak oddychovali, robili na karavanoch servis a okolo obeda so svojimi novými známymi rozlúčili s prísľubom budúceho stretnutia, niekedy …

Pieninský národný park stojí za návštevu. Pokiaľ budete vo Vysokých Tatrách, ktoré sú lákavé pre zahraničných návštevníkov, naplánujte si dva dni na blízke Pieniny. Spoznáte pekný kút slovensko-poľského regiónu, vrúcnych a veselých ľudí. „Spišiaci“ sú ľudia pohostinní s otvoreným náručím. Hlavnou atrakciou je splav prielomu Dunajca na pltiach a návšteva múzea Červený kláštor. Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život dvoch reholí – kartuziánov ( 1320-1567 ) a kamaldulov ( 1711-1782) ako aj vzácne umelocko-historické pamiatky z celej oblasti severného Spiša.

Vhodné obdobie je máj-september, keď sa dajú využiť bicykle a hlavne keď je otvorený kemp Goralský dvor. Neobíďte ho. Je dobre vybavený, čisté sociálne zariadenia, vyhrievaný vonkajší bazén, reštaurácia s muzikou, nízke ceny a k tomu milý rodinný personál.

Určite sa tam vrátime.

Fotogaléria TU.